Top 8 rozdielov medzi americkými a európskymi preppermi.

Všetko v tomto článku sú iba moje osobné názory a pocity. Čitateľ preto nemusí s mojimi názormi súhlasiť, ale môže ich slobodne prejaviť v diskusii. Rád sa na túto tému pozriem z iného uhla pohľadu.


1. História

Nechcem tu viesť rozsiahlu diskusiu o tom, kedy a kde vznikol prepping. , Sústredím sa iba na dobu nedávnu v histótii prepingu, ktorý sa rýchlo rozšíril s vývojom jadrových zbraní počas studenej vojny, najmä v Spojených štátoch. V tom čase výstavba protiatómových krytov a bunkrov priniesla nielen civilnú obranu na oboch stranách frontu studenej vojny, ale v USA si svoje bunkre postavili ľudia, ktorí vlastnili rodinné domy a nemali hlboko do vrecka. Okrem toho pribudli do bunkrov aj zásoby potravín, liekov, zbraní, streliva atď. Propaganda neustále ovplyvňovala povedomie ľudí o pripravenosti na najhoršie. Strach sa začal.

USA a nielen USA boli navyše pravidelne zasiahnuté prírodnými katastrofami, ako sú sezóny tornád, hurikánov, požiarov, povodní, snehových kalamít spojených s náhlym výpadkom potravín, elektriny, dopravy a pohonných hmôt. Len malý počet ľudí, zodpovednejších, si uvedomil, aký zraniteľný je celý systém zásobovania a aké veľké riziko sú pri takýchto výpadkoch, a preto sa začal takýmto situáciám predzásobovať. Objavili sa prvé kamenné obchody venované tejto problematike. Taktiež vznikali nové časopisy, kluby, organizácie a komunity. Pripojili sa k nim survivalisti, ktorí otvárali rôzne kurzy, ako aj strelecké kluby, čím vytvorili nový podnik s malou, ale rýchlo rastúcou členskou základňou. Taktiež tu bolo niekoľko dobrovoľných ozbrojených skupín domobrany, ktoré sa samozrejme stali tŕňom v oku federálnych úradov.

Verejnosť sa od začiatku pozerala na prepperov veľmi negatívne. Verejnosť bola pod neustálym tlakom mainstreamových médií, kde sa prepperov účelovo označovali ako čudákov alebo bláznov, dokonca ako šialencovi, paranoidní, asociálni alebo rasisti a dokonca protivládne živly. V dôsledku neúnavného tlaku médií sa prepperi, aby sa vyhli posmechu a istej hanbe verejnosti, dostali do akejsi anonymity až do ilegality, ktorá trvá dodnes, ale z úplne iného dôvodu.

V 90. rokoch došlo v USA k mnohým pouličným nepokojom spôsobeným rasovými incidentmi, ktoré vyústili do nekontrolovaného rabovania. Skončia sa lúpežné prepadnutia, počas ktorých zbytočne zomrie veľa nevinných ľudí a časom si verejnosť pomaly uvedomí podstatu a užitočnosť prípravy.

S novým tisícročím médiá postupne začnú meniť doterajší pohľad na prepperov. Objavujú sa nové televízne správy, seriály a reality show, ktoré pomáhajú rozvíjať pepping. S rozvojom internetu a sociálnych sietí boom postupoval nielen v USA, ale aj v Európe a ďalších krajinách po celom svete.

Udalosti okolo hurikánu Katrina, ktoré v roku 2005 spôsobili obrovské záplavy v New Orleans, iba potvrdili a objasnili, na čo prepperi poukazovali už dávno predtým. Jednoducho povedané, ak existuje SHTF, potom sa musí prepper spoliehať iba na seba a starať sa o seba, vláda mu nepomôže. Katrina ich teóriu plne potvrdila. V dôsledku súhry viacerých neblahých faktorov došlo k oneskorenej, pomalej a nedostatočnej reakcii a pomoci zo strany vládnych orgánov postihnutému obyvateľstvu. Napriek okamžitému uvoľneniu veľkých federálnych finančných prostriedkov na pomoc postihnutému obyvateľstvu sme videli, že pomoc buď neprišla vôbec, alebo prišla neskoro. Mnohí sa mohli sami presvedčiť, aká je realita a ako zlyhali štátne orgány na všetkých úrovniach vlády.

K ďalšiemu posunu v chápaní verejnosti o tom, o čom je prepping, došlo po udalosti, ako je globálna epidémia Covid-19. Náhle uzavretie hraníc, obmedzenie zásobovania v mnohých krajinách sveta pomohla ľuďom úplne pochopiť význam a dôležitosť preppingu.

Predvolebné obdobie v USA 2020, ktoré umocnilo takmer 6 mesiacov násilných protestov ANTIFA a BLM, prinieslo jasnú odpoveď na otázku, čo bude po voľbách. Vysoký nárast nákupu strelných zbraní, rast cien streliva a dokonca aj jeho nedostatok boli zjavným znakom toho, že Američania už nenechávajú všetko na poslednú chvíľu a vedia sa zásobiť v dostatočnom predstihu.

Celosvetové aj miestne udalosti vždy potvrdzovali a potvrdzujú správnosť a nevyhnutnosť existencie preppingu. Široká verejnosť začína na základe týchto udalostí meniť svoje postoje a názory.

2. Vidiek verzus mesto

Druhým dôležitým faktorom, ktorý by som chcel spomenúť v súvislosti s rozdielmi medzi USA a Európou, je rozloženie obyvateľstva a hustota obyvateľstva na oboch kontinentoch.

V USA žije na vidieku iba 19% populácie (asi 60 míľ). Vidiecke oblasti v USA pokrývajú 97% z celkovej rozlohy USA. Hustota obyvateľstva na americkom vidieku teda prudko klesá.

V Európe je z tohto hľadiska úplne iná situácia. Európa je tretím najľudnatejším kontinentom. Oveľa väčšia časť populácie v Európe ako v USA žije na vidieku.

Štatistiky EÚ z roku 2018 ukazujú, že 39% európskej populácie žije vo veľkých mestách, 32% žije na predmestiach, sídliskách a v malých mestách a 29% žije vo vidieckych oblastiach.

Prevažne vidiecke oblasti tvoria 44% Európy, kde žije asi 29% populácie.

V niektorých východoeurópskych krajinách dokonca viac ako 50% obyvateľstva žije na vidieku.

To neznamená, že každý, kto dnes žije na vidieku, je tiež potravinovo a energeticky sebestačný. Nie, bohužiaľ, na vidieku žije čoraz viac ľudí, ktorí sa množia a rastú čoraz menej alebo dokonca vôbec nič. Ale títo ľudia majú podľa môjho názoru stále väčšiu šancu na prežitie ako ľudia v mestách. Títo ľudia dnes nemusia žiť tak, ako žili ich predkovia, ale stále majú svoje vedomosti, zručnosti a podmienky, len ich z rôznych dôvodov nevyužívajú.

Stále existujúce a plne funkčné a sebestačné rodiny a spoločenstvá Mormónov a Amišov môžeme v USA bez problémov nájsť aj dnes. Plne sebestačný v potravinách. Každý dom mal svoju vlastnú studňu s pitnou vodou. Hydina a dobytok, ovocný sad, zeleninová záhrada, polia.

Rodiny na vidieku v Európe žili rovnakým spôsobom aj po 2. svetovej vojne. S príchodom elektrifikácie a plynofikácie sa život v dedine uľahčil. Samozrejme, zvýšila sa kvalita života a tiež produktivita práce. Napr. V septembri 1960 sa Československo stalo iba piatou krajinou na svete, ktorá bola plne elektrifikovaná. Dnes je už celá Európa plne elektrifikovaná.

Prečo uvádzam tento faktor mestský verzus vidiecky?

V čase konania SHTF odporúčajú americkí prepperi opustiť mestá, aby sa rozptýlili na vidieku, alebo loviť zver v horách, čo nie je zlý nápad, ale zdá sa, že tento postup sa v Európe implementuje veľmi ťažko.

Európa má vyššiu hustotu obyvateľstva ako Amerika. V Európe je percento neobývaných oblastí oveľa nižšie ako v USA a navyše v Európe je populácia takmer rovnomerne rozložená do všetkých oblastí okrem vyšších častí Álp, Pyrenejí, Apenín, Škandinávskych hôr a Škótska. Karpaty. Áno, európske mestá sa môžu vyľudniť, ak sa niečo stane, pretože veľa ľudí žijúcich v mestách má pôvod niekde na vidieku alebo má víkendové chaty, dá sa však predpokladať, že časť, ktorá nebude mať kam ísť, bude nakoniec zabarikádovaná v mestách.



3. Americký kult zbrane.

Podľa americkej ústavy a jej druhého dodatku má každý občan Ameriky právo vlastniť zbraň. Niektoré štáty však majú prísne obmedzenia. Európa je na tom až na pár výnimiek oveľa horšie. Z pohľadu preppera sú na tom najlepšie v Európe škandinávske krajiny, Švajčiarsko, Nemecko a z bývalých socialistických krajín, pravdepodobne iba Česká republika a Srbsko. V niektorých štátoch nie je dovolené nosiť ani nože, ani obranné korenie v spreji. Nehovorím, že v Európe nie je možné legálne získať strelnú zbraň, ale rôzne legislatívne obmedzenia tento nákup veľmi sťažujú, komplikujú alebo dokonca odrádzajú. Nezanedbateľné sú aj rôzne poplatky. Takže v porovnaní s možnosťami v USA je na tom Európa oveľa horšie.

Podľa denníka The Guardian je v Nemecku registrovaných viac ako 5,4 milióna strelných zbraní, ktoré sú v súkromných rukách. Z hľadiska počtu obyvateľov je legálne viac zbraní ako v Mexiku, Rusku alebo Južnej Afrike.

Vo Švajčiarsku žije 8,5 milióna ľudí, ktorí vlastnia podľa odhadov 2,3 milióna zbraní. Toto číslo je pravdepodobne oveľa vyššie, pretože sa počíta iba so zbraňami zakúpenými a zaregistrovanými po roku 2008, keď vstúpilo Švajčiarsko do schengenského priestoru.

Útočná puška SIG 550 alebo 751 a pištoľ Glock 21. To sú zbrane, ktorými sú vo Švajčiarsku vybavení všetci muži vo veku od 19 rokov.

Po dosiahnutí veku 19 rokov dostane každý dospelý muž od štátu spomínané zbrane a tisíc nábojov. Kompletné vybavenie. Od uniforiem, topánok, stanov, lopatiek až po bicykle. Túto základnú výzbroj a výbavu má doma každý vojak, ktorý absolvuje základný výcvik 18 - 21 týždňov (v závislosti od konkrétnej zbrane). Viac ako milión tristotisíc vojakov je schopných zmobilizovať Švajčiarov v plnej bojovej pohotovosti do 12 hodín! Pre mužov s čistým registrom trestov je služba povinná. Je otvorená a dobrovoľná pre ženy.

Švajčiarsko je tiež známe tým, že je plné protiatómových bunkrov, ako je ementál. Kapacita krytov je dostatočná pre celú populáciu. Najzaujímavejšie je, že výstavbu prístreškov vyžaduje zákon aj pre každého súkromného staviteľa.

V Českej republike je približne 300 000 držiteľov strelných zbraní, ktorí vlastnia viac ako 819 000 strelných zbraní.

Na Slovensku má zbrojný preukaz takmer 150 000 ľudí (čo sú iba necelé 3% obyvateľstva), avšak so zbraňou je oprávnených nosiť iba necelých 90 000 ľudí.

4. Improvizácia

Vyššie uvedené viedlo európskych prepperov k prispôsobeniu sa skutočnostiam a odstráneniu nevýhod, ktoré majú pre americké preppery. Výsledkom ich adaptácie je improvizácia. Preto sú prípravkári z EÚ nútení improvizovať pri používaní obranného vybavenia a venovať väčšiu pozornosť ich výrobe, sebavzdelávaniu a sebaobrane. Trend samovzdelávania je v EÚ výrazne výraznejší ako v USA.

Aj keď musím spomenúť skutočnosť, že skautské hnutie a drevárske remeslo sa dobre rozšírili na oboch kontinentoch. V krajinách východného bloku boli mladí ľudia vychovávaní aj v mládežníckych obranných organizáciách, ako je Zväzarm v Československu alebo Dosaaf v ZSSR. Generácie tu našli základné vedomosti o takmer celoživotných záľubách, ako je streľba, kynológia, potápanie, parašutizmus, letectvo, rádiová komunikácia, orientačný beh a ďalšie.

Pozitívna bola aj skutočnosť, že v niektorých postkomunistických krajinách si mladí ľudia udržiavali dobrú fyzickú zdatnosť masovými cvičeniami na spartakiádach. Obéznych detí a mladých ľudí nebolo ani dnes toľko ako dnes.

Zákaz vlastníctva zbraní medzi obyvateľstvom podnietil založenie spoločnosti Airsoft v Japonsku v 70. rokoch. Odtiaľ sa v 80. rokoch rozšíril cez Spojené kráľovstvo do Európy a USA. Za posledných 5 rokov je najväčší obchodný obrat zaznamenaný v USA 38%, nasleduje Európa - Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a potom krajiny Ázie a Blízkeho východu.

http://www.airsoft-guns-gas-electric-spring.com/countries-airsoft-are-played-in-legal-and-illegal.html

Okrem airsoftových klubov sa podobne ako v USA zakladajú aj rôzne partizánske / miličné skupiny, len s tým rozdielom, že v Európe sú skupiny zakladané väčšinou mladými ľuďmi, ktorí nikdy neboli na vojne alebo vo vojne (ich zbrane sú väčšinou typu airsoft) , a v USA sú to väčšinou obézni otcovia alebo starší vojnoví veteráni (iba so skutočnými zbraňami).

Rozšírenie týchto aktivít pomáha rozvíjať strelecké kluby a ich členskú základňu. Aktívni hráči airsoftu si pravidelným tréningom rozvíjajú dobré strelecké návyky, posilňujú streleckú bezpečnosť a pomáhajú im vytvárať pamäť tlamy, nehovoriac o tom, že sa človek naučí aspoň základy bojovej taktiky malých jednotiek, obrany, maskovania, stopovania atď.
 


5. Škrečkovanie, hromadenie zásob.

Osobne si myslím, že je to najvýraznejšia vlastnosť amerického prepperu. Pre mňa je typickým americkým preperom niekto, kto nakupuje zásoby jedla, toaletný papier, nejaké zbrane (v maximálnej možnej miere od každého kalibru) a krabice s muníciou. Hodí to niekam do suterénu alebo garáže a už sa o to nestará. To je všetko. O sebavzdelávaní a nácviku techník prežitia v reálnych situáciách nie je ani slovo.

Všimnite si populárnych blogerov na Youtube, ktorí robia „nezávislé“ recenzie rôznych produktov, pomôcok, nástrojov a vybavenia. Chvália ich do nebies (musia, pretože ich dostanú od výrobcu zadarmo, niektorí sa tým ani netaja). Toto musíš mať! To je úžasné! To vám zachráni život! Aj keď vo väčšine prípadov je zrejmé, že tieto inzerované výrobky sa v skutočnosti nikdy nepoužili. Často sa stáva, že vo svojich videách sú výrobky zjavne úplne nové, nikdy sa nepoužívajú bez známok používania alebo opotrebenia. Aj keď na kontrolu použili úplne nový produkt, často je na prvý pohľad zrejmé, že niekedy ani nevedia, ako ho správne chytiť do ruky, otvoriť alebo zavrieť, odomknúť alebo zamknúť, zaistiť, rozobrať sklopte ho dozadu atď.

Príprava v dnešnej Amerike je veľmi komerčná záležitosť. Klientela rastie a rôzne marketingové techniky sa u tejto relatívne novej komodity šíria nevídanou rýchlosťou. Je však potrebné poznamenať, že ani v tomto vývoji nezaostáva Európa.

6. Jazyky a hranice.

USA sú zjednotenou krajinou bez skutočných vnútorných hraníc medzi jednotlivými štátmi a s jedným jazykom, ktorý zaručuje hladký pohyb po celej krajine.

Európa je nadnárodná spoločnosť s hranicami medzi krajinami. Áno, Schengenská dohoda medzi členskými štátmi EÚ umožňuje občanom slobodne cestovať, ale nedávna udalosť s epidémiou Covid-19 ukázala, ako sa členské štáty správali a ako uzavreli hranice do 24 hodín. Zrazu žiadna sloboda cestovania. Z tohto pohľadu je plánovanie a prevádzka prepperov v USA oveľa jednoduchšia.
 


7. Utečenci

Európa prešla mnohými vojnami. Na to, aby ľudia prežili, museli v zhone opustiť svoje domovy a statky len s nevyhnutnými potrebami, ktoré museli vziať so sebou a uchýliť sa do najbližšej bezpečnej krajiny. Tak to bolo v každej vojne, ktorá zasiahla Európu.

V Amerike sa predpokladá, že prepper postaví skryté sídlo niekde hlboko v horách alebo v skrytých púštnych údoliach, ktoré bude on a jeho rodina brániť, ak budú dobre vyzbrojení, opevnení a zásobení.

Posledný konflikt z vojny v bývalej Juhoslávii v rokoch 1991-95 potvrdzuje, že žiadny dobre vyzbrojený, zásobený a vycvičený sólový prepper neprežije. Spočiatku tí, ktorí mali šancu, utiekli z vojnou zmietanej krajiny. Tí, ktorí v krajine zostali, ak mohli, sa presťahovali za rodinou na vidiek. Najhoršie dopadli tí, ktorí nemali kam ísť a zostali v mestách. Najlepšie šance na prežitie mali skupiny ľudí zložené z veľkých rodín, zjednotená blokovaná ulica obyvateľov, dobre organizovaná komunita.

Vo vidieckej Európe existujú silné rodinné väzby a dobrá susedská pomoc. Malé dediny majú najlepšiu šancu prežiť rôzne scenáre STHF, pokiaľ majú primeraného vodcu prepperov. Ale tu nehovoríme o klasickom vojnovom konflikte, pretože v takom prípade má každý minimálnu šancu na prežitie.


8. Kultúrne rozdiely

Na rozdiel od Európanov majú Američania oveľa menšiu dôveru vo svoju vládu. Myslia si, že vláda je proti nim, že vláda sa o nich nestará, ak sa dostanú do problémov, že vláda sa zaujíma iba o dane atď. Realita posledných rokov v Amerike ich, bohužiaľ, dokazuje v mnohých ohľadoch.

Potom je tu strach. Denne slúžia médiám, Hollywoodu, politikom, náboženským sektám atď. Strach je vynikajúci marketingový nástroj. Ak k tomu pripočítate silný individualistický prístup Američana k riešeniu životných situácií a problémov, niet sa čomu čudovať, ako a prečo si to americkí prepperi myslia.

Na druhej strane majú Európania väčšiu dôveru vo svoju vládu a väčšiu dôveru v to, že vláda pomôže svojim občanom, ak sa stane niečo zlé. V kritických situáciách sa komunita môže stretnúť ako spoločná príčina. Európski prepperi preto nejdú do takých extrémov, aké vidíme v tých amerických.
 

Myslíte si, že rozdielov je viac? Možno áno, ale napadli mi iba tieto.


EuroPrepper